Dňa 29.10.2015 sme na portáli HNonline.sk publikovali odborný článok o zrážkach zo mzdy, ich legislatívny rámec a najčastejšie problémy z praxe.
Pod pojmom zrážky zo mzdy nám obvykle ako prvé zídu na um nepríjemnosti ako exekúcie alebo nebankové pôžičky. Ide však o oveľa rozsiahlejšiu a legislatívne komplikovanú problematiku. Pre zamestnanca i zamestnávateľa je však dôležité do tejto problematiky získať nejaký náhľad, keďže zásah do mzdy je vždy veľmi citlivá záležitosť – pre obe strany. Zrážky zo mzdy upravuje Zákonník práce.
Prednostne vykonávané zrážky sú upravené a presne určené osobitnými predpismi. Vykonávajú sa automaticky bez ohľadu na súhlas či nesúhlas zamestnanca alebo zamestnávateľa. Ide najmä o poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, preddavky na daň z príjmu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a rôzne typy nedoplatkov na poistnom a dani z príjmu.
Zadefinované sú v §131 ods. 2. Patria sem:
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.
a) písomná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
b) písomná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.
Najbežnejšie ide o zrážku príspevku na stravné lístky. Môže to byť napr. aj zrážka manka, škody, pôžičky voči zamestnávateľovi a podobne. Dôležité je, že pred akoukoľvek takouto zrážkou si musia zamestnanec a zamestnávateľ spolu dohodnúť všetky podmienky a písomne ich zdokumentovať. A takisto, že suma zrážky nesmie prekročiť určitú výšku v závislosti na mzde zamestnanca.
Pod týmto nevinným názvom sa skrývajú spomínané exekúcie. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný zadržiavať časť mzdy zamestnanca a odosielať ju na úhradu exekúcie. Exekútor má navyše právo na pomerne rozsiahlu súčinnosť zo strany zamestnávateľa a iných relevantných subjektov. Za zmienku stoja aj obvykle nemalé trovy a náklady spojené s exekúciou pre dlžníka. Ako vyplýva zo zaradenia tejto zrážky, ide o typ bez súhlasu zamestnanca. Akonáhle teda dôjde k doručeniu požadovaných formulárov, časť mzdy zamestnanca je pre neho stratená. V prípade tzv. prednostných pohľadávok alebo dlžného výživného je táto časť ešte výraznejšia.
Tu ide hlavne o zrážky z titulu rôznych pôžičiek, najmä nebankového charakteru. Pre zamestnanca i zamestnávateľa je situácia v zásade veľmi podobná exekúcii. Veriteľ doručí povinnému a najmä platiteľovi mzdy dohodu o zrážkach zo mzdy. Tu je potrebné si overiť, či ide o originál alebo overenú kópiu. Veľa nebankových subjektov totiž doručí len obyčajnú kópiu, čo vzhľadom na závažnosť veci nie je ideálne – takáto dohoda by mala byť vrátená. Ďalej je veľmi dôležité, či dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatný dokument. Zákon o ochrane spotrebiteľa totiž vyslovene zakazuje, aby bol súhlas so zrážkami zo mzdy len tak vsunutý ako jedno z ustanovení do zmluvy o úvere alebo v nejakom podobnom dokumente.
Ak by náhodou na daného zamestnanca prišlo viac zrážok a nebolo by možné ich zrážať naraz, rozhoduje poradie doručenia.
Samozrejme, pri každej zrážke je dôležitá jej výška. Vychádza sa vždy z mesačnej zúčtovanej mzdy zamestnanca. Zákon a nariadenie vlády určujú základne nepostihnuteľné časti mzdy na povinného a vyživované osoby. To v preklade znamená sumu, ktorú nie je možné zraziť a tá záleží od typu zrážky (výživné alebo iná zrážka) a počtu členov rodiny zamestnanca (manželka, deti).
Výška zrážky závisí od toho, aký je účel zrážok zo mzdy. Daňové nedoplatky, dlžné poistné a pod. patria do kategórie prednostných pohľadávok, a tak môžu zasiahnuť väčšiu časť mzdy zamestnanca.
Presný výpočet zrážky je pomerne komplikovaný a len z textu zákona naozaj ťažko pochopiteľný. Na overenie je na webe prístupných množstvo kalkulačiek zrážok zo mzdy, ktoré podľa zadaných údajov všetko pekne vypočítajú za vás. Použiteľné sú napr. tieto:
www.mup.sk/11/1/kalkulacka-vypoctu-exekucnych-zrazok-zo-mzdy/
Od 01.11.2015 sa upraví výška nepostihnuteľných častí mzdy a to smerom nahor. To bude znamenať zníženie maximálnej výšky mesačných zrážok zo miezd.
Pôvodný článok na: http://finweb.hnonline.sk/pr-clanok/zrazky-zo-mzdy