Dňa 16.09.2015 sme na portáli HNonline.sk publikovali druhú časť odborného článku o pohľade na prekážky v práci, ich legislatívny rámec a najčastejšie problémy z praxe.
Keď sa spomenú prekážky v práci, znalejším ako prvé zídu na um návštevy u lekára alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi. Ide však o oveľa rozsiahlejšiu oblasť.
V prvej časti článku - Prekážky v práci zamestnanca – 1. časť sme si povedali viac o prekážkach v práci:
V druhej časti článku si povieme viac o ďalších dvoch bežne využívaných kategóriách, konkrétne o:
Čo sú to prekážky v práci?
Prekážky v práci sú zákonom stanovené skutočnosti, ktoré zamestnancovi znemožňujú na určitý čas vykonávať prácu a zamestnávateľ je povinný tieto skutočnosti akceptovať. V niektorých špeciálne uvedených prípadoch má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi nahradiť ušlú mzdu – poskytnúť tzv. náhradu mzdy. Prakticky pri všetkých prekážkach v práci je uvedený v zákone doplnok „na nevyhnutne potrebnú dobu, pokiaľ nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby“.
Pre zamestnávateľa je zložité a často krát nemožné ustriehnuť zneužívanie týchto prekážok. Zamestnanec je povinný každú prekážku v práci včas nahlásiť a následne zdokladovať. Tým jeho povinnosť končí. A tu sme pri jadre záležitosti – zamestnávateľ je až do prekročenia limitov v zákone odkázaný dôverovať rozhodnutiu vystaviteľa potvrdenia a jeho zhodnoteniu, aká je „nevyhnutne potrebná doba ošetrenia a či daná záležitosť musela byť nutne vybavená počas pracovnej doby zamestnanca“.
Dôležité osobné prekážky v práci
Bezpochyby ide o najčastejšie sa vyskytujúce prekážky v práci. Okrem vyšetrenia zamestnanca alebo jeho rodinného príslušníka sem patria aj svadba, pohreb rodinného príslušníka, narodenie dieťaťa či hľadanie pracovného miesta vo výpovednej dobe.
Špecifické v tejto skupine sú práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny a materská/rodičovská dovolenka – nakoľko sú dominantne riešené v iných zákonoch než je Zákonník práce (najmä spôsob výpočtu a vyplácania).
Viackrát sa tu operuje s pojmom rodinný príslušník. Je dôležité si uvedomiť, že tento pojem je v rôznych zákonoch charakterizovaný rôzne. Konkrétne pre tieto účely je zadefinovaný v §40 ods. 5 Zákonníka práce – a je nutné dodať, že pomerne široko.
Suverénne najbežnejšími prekážkami v práci (a častým jablkom sváru) je ošetrenie resp. vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (návšteva lekára) a sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnanec má nárok v oboch prípadoch na 7 dní platenej prekážky v práci ročne. Po prekročení 7 dní v roku zamestnanec má naďalej nárok na pracovné voľno z týchto dôvodu, ale už nemusí byť platené.
Celkovo má teda zamestnanec nárok na 14 platených dní voľna navyše, čo nie je zanedbateľná položka – pre zamestnanca ani pre zamestnávateľa. Ak totiž spočítame 14 dní týchto prekážok a pridáme ešte 4x darovanie krvi plus darovanie biologických materiálov, šikovný a znalý zamestnanec si môže k zákonnej dovolenke v podstate pridať ďalší mesiac plateného voľna.
Úlohu nezávislého „rozhodcu“, ktorý by posúdil opodstatnenosť prekážky v práci a spravodlivo určil dobu jej trvania, by mal v teórii prevziať ošetrujúci lekár vo vystavenej priepustke. Ako sme však uviedli v prvej časti článku, prax taká úplne nie je. Ako inak si vysvetliť, že niektorí zamestnanci majú každý rok vyčerpaných do poslednej minúty 7 dní návštevy lekára a 7 dní sprevádzania rodinného príslušníka?
Ak lekár napíše do potvrdenia, že išlo o celodenné vyšetrenie, zamestnávateľ nemá inú možnosť, než potvrdenie akceptovať. Dokonca aj keď zamestnanec donesie 3 dni za sebou potvrdenie o celodennom vyšetrení od toho istého lekára. Niektorí zamestnávatelia neuznávajú celodennú prekážku ak bola potvrdená len jedným lekárom. Tento postup však nemá oporu v zákone a zamestnávateľ by z neho mohol mať problém.
Keď sme v minulosti skúmali postoj príslušného ministerstva k téme zneužívania týchto potvrdení, dozvedeli sme sa, že z ich pohľadu to práve kvôli tým 7 dňovým limitom nepredstavuje problém – jednoducho tí, čo tieto možnosti zneužívajú, sa na tejto hodnote zastavia. Navyše, pri oficiálnych rokovaniach zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov sa nikdy nepodarilo dôjsť k žiadnej zhode, ako to nastaviť inak.
Pomerne nedávno bol do zákonníka práce pridaný aj mechanizmus krátenia týchto 7 dní pri nástupe zamestnanca počas roka – ak sa tak zamestnávateľ rozhodne. Toto opatrenie je ale veľmi mierne a v zásade sa míňa účinkom. Po nástupe do nového zamestnania sa ešte aj problémoví zamestnanci snažia neprovokovať a nevzťahovať na seba pozornosť (lebo skúšobná doba a doba určitá). Pri skončení pracovného pomeru počas roka takýto mechanizmus už neplatí (čiže aj pri skončení PP napr. 10. januára môže zamestnanec vyčerpať celých 7 dní návštevy lekára), pričom práve vtedy je najväčšia tendencia využiť všetky možnosti, ktoré zákon ponúka až do úplnej krajnosti.
Ešte dodáme, že špecifickou výnimkou sú povinné lekárske prehliadky a vyšetrenia tehotnej zamestnankyne v súvislosti s tehotenstvom. Tam sa uvedený limit 7 dní neaplikuje.
Okrem týchto prekážok je tu pridaný element dohody v nečakaných a neplánovaných okolnostiach. Zamestnávateľ môže priznať platené i neplatené voľno aj vo väčšom rozsahu, resp. z iných dôvodov ako je uvedené v zákone. Striktne ale platí zásada rovnakého zaobchádzania – čiže musí byť poskytované rovnocenne a nediskriminačne (všetkým zamestnancom rovnako).
Dočasné prerušenie výkonu práce
V našej legislatíve ide o pomerne nový prvok a zatiaľ nie je príliš známy a ani využívaný. Našinec sa s ním mohol doteraz stretnúť najmä v zahraničných filmoch pod názvom „suspendácia.“ Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý z porušenia pracovnej disciplíny a mohol by predstavovať riziko, zamestnávateľ ho môže poslať domov - a to až na jeden mesiac. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy najmenej vo výške 60% jeho priemerného zárobku. Samozrejme, ak sa podozrenie dostatočne nepotvrdí, musí mu byť rozdiel voči priemernej mzde doplatený.
Voľno bez náhrady mzdy
Ešte doplníme, čo pre zamestnanca znamená čerpanie voľna bez náhrady mzdy, ktoré sa tu viackrát spomínalo. To pomôže pochopiť , prečo sú všetky platené prekážky v práci medzi zamestnancami ešte obľúbenejšie, než by sa dalo čakať.
Neplatené voľno pri trvaní dlhšom ako jeden deň znamená (okrem očakávanej absencie mzdy) prerušenie celého balíka sociálnych poistení a stratu statusu zamestnanca v zdravotnom poistení na toto obdobie. Už samotné prerušenie sociálnych poistení nie je žiadna výhra, ale ešte horšie je to pri zdravotnom poistení. Tam sa totiž nemôže stať, aby ste nemali žiadneho platiteľa poistného. Ak totiž nikto taký nie je, stáva sa zamestnanec tzv. samoplatiteľom.
Čiže okrem zníženia mzdy to znamená, že zamestnanec sa na toto obdobie musí nahlásiť na svoju zdravotnú poisťovňu ako samoplatiteľ a uhradiť pomernú časť poistného z minimálneho základu samoplatiteľa (aktuálne je to tesne pod 60 € za mesiac).
Preto si v prípadoch spadajúcich do neplatených prekážok v práci zamestnanci radšej čerpajú dovolenku resp. využívajú zákonnú možnosť si prekážku v práci nadpracovať.
Pôvodný článok na: http://hn.hnonline.sk/pr-clanok/prekazky-v-praci-zamestnanca-2-cast