Dňa 17.08.2015 sme na portáli HNonline.sk publikovali prvú časť odborného článku o pohľade na prekážky v práci, ich legislatívny rámec a najčastejšie problémy z praxe.
Keď sa spomenú prekážky v práci, znalejším ako prvé zídu na um návštevy u lekára alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi. Ide však o oveľa rozsiahlejšiu oblasť.
Prekážok v práci je veľké množstvo a so značnou časťou z nich sa bežne nestretneme. V tomto článku a v jeho pokračovaní sa zameriame najmä na tie najčastejšie využívané.
Čo sú to prekážky v práci?
Prekážky v práci sú zákonom stanovené skutočnosti, ktoré zamestnancovi znemožňujú na určitý čas vykonávať prácu a zamestnávateľ je povinný tieto skutočnosti akceptovať. V niektorých špeciálne uvedených prípadoch má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi nahradiť ušlú mzdu – poskytnúť tzv. náhradu mzdy. Prakticky pri všetkých prekážkach v práci je uvedený v zákone doplnok „na nevyhnutne potrebnú dobu, pokiaľ nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby“.
Pre zamestnávateľa je zložité a často krát nemožné ustriehnuť zneužívanie týchto prekážok. Zamestnanec je povinný každú prekážku v práci včas nahlásiť a následne zdokladovať. Tým jeho povinnosť končí. A tu sme pri jadre záležitosti – zamestnávateľ je až do prekročenia limitov v zákone odkázaný dôverovať rozhodnutiu vystaviteľa potvrdenia a jeho zhodnoteniu, aká je „nevyhnutne potrebná doba ošetrenia a či daná záležitosť musela byť nutne vybavená počas pracovnej doby zamestnanca“.
A v praxi sa stretávame so situáciou, keď napr. lekár dá na potvrdenie/priepustku len pečiatku a všetko ostatné si do takéhoto „bianco šeku“ môže vyplniť zamestnanec podľa ľubovôle. Mnohé inštitúcie a zdravotnícke zariadenia nezaujíma, či si niečí zamestnanec predĺži voľno na úkor zamestnávateľa.
Pre väčšiu prehľadnosť môžeme s istou mierou zjednodušenia hojnú množinu prekážok v práci stlačiť do 4 hlavných kategórií:
Poďme si postupne rozobrať každú z nich.
Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
Je to početná skupina prekážok, o väčšine z nich zamestnávatelia ani nepočuli. Ich kompletný zoznam je v §136 a 137, pre jeho obsiahlosť ho v článku celý neuvádzame.
Jedným z aktuálnych predvolebných prípadov je výkon verejnej funkcie (je to činnosť, ktorá musí byť za verejnú činnosť označená osobitným predpisom, napr. podľa zákona o obecnom zriadení). Ide o situácie, kedy sa z vášho zamestnanca stane napr. poslanec NR SR, starosta obce alebo primátor mesta a i. Môžete sa pripraviť na to, že svojho zamestnanca nejakú dobu neuvidíte, ale vaším zamestnancom bude naďalej. Našťastie, mzdu za toto obdobie od vás poberať nebude.
Pomerne zaujímavá položka z tejto skupiny je účasť na súdnom pojednávaní ako svedok. Zamestnanec má vtedy nárok na náhradu príjmu zo súdu, tzv. svedočné. U zamestnávateľa sa táto doba posudzuje ako neplatená prekážka. Stáva sa, že si zamestnanci na tento deň požiadajú o čerpanie dovolenky a dostanú tak náhradu mzdy, ako aj svedočné. Samozrejme, nie je to v poriadku, ale ani jedna z dotyčných strán (zamestnávateľ a príslušný súd) nemá dostatočný čas, kapacity a možnosti takéto prípady odsledovať.
Zo skupiny všeobecných záujmov je asi najbežnejšou prekážkou v práci darovanie krvi a aferéza. Okrem zanietených darcov je táto možnosť populárna aj u tých, ktorí si radi urobia menšie voľno. Pracovné voľno zákon garantuje na nevyhnutne potrebný čas a to na čas cesty na odber a späť a na čas na zotavenie po odbere. V praxi vidíme, že je tu univerzálna konštanta potrebnej regenerácie – celý jeden pracovný deň. Zákonník práce nestanovuje limit v počte odberov v priebehu jedného roka, našťastie, príslušné zdravotné normy už áno (napr. dospelí muži max. 4x ročne, ženy 3x ročne).
K tomu sa pridáva aj ďalšia záležitosť, a to darovanie ďalších biologických materiálov. Hlavný dôvod popularity tejto prekážky v práci je okrem iného aj to, že ako jedna z mála z tejto kategórie je aj platená – zamestnancovi patrí náhrada mzdy.
Zvyšovanie kvalifikácie
Hneď v úvode je potrebné stanoviť rozdiel medzi zvyšovaním a prehlbovaním kvalifikácie – ako zistíme ďalej, ide o veľmi rozdielne veci. Príkladom zvyšovania kvalifikácie je napr. štúdium zamestnanca na vysokej škole. Prehlbovanie je zase navštevovanie rôznych kurzov a školení vzťahujúcich sa na vykonávanú prácu.
Podľa § 140 ZP má zamestnanec za účelom zvyšovania kvalifikácie zamestnanca nárok na neplatené voľno.
Dohoda o vyplácaní náhrady mzdy počas zvyšovania kvalifikácie môže byť uzatvorená, ak je vzdelávanie a štúdium zamestnanca zosúladené s potrebami zamestnávateľa a ak zamestnávateľ s poskytovaním náhrady mzdy vopred súhlasí a podpíše so zamestnancom dohodu v tomto zmysle.
Ak by sa zamestnávateľ v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodol na tom, že si zamestnanec prehĺbi kvalifikáciu na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, bola by dohoda o prehĺbení kvalifikácie uzatvorená v zmysle § 154 ods. 3. V tomto prípade by sa účasť na vzdelávaní považovala za výkon práce, za ktorý by zamestnancovi patrila mzda, nie náhrada mzdy.
Z hľadiska vecnej podobnosti by sme sem zaradili aj prekážky pre dobrovoľnícku činnosť. Technicky vzaté ide totiž o tzv. hybridné prekážky v práci – je tam prítomný element súhlasu/dohody so zamestnávateľom. Ak si pozrieme základnú charakteristiku prekážok v práci, základným princípom je priamy nárok zo zákona, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie. V tomto prípade teda záleží na vzájomnom skĺbení potrieb zamestnanca i zamestnávateľa.
Pôvodný článok na: http://hn.hnonline.sk/pr-clanok/prekazky-v-praci-zamestnanca-1-cast